Návrh na určenie splátkového kalendára
File for a payment calendar
Mgr. Júlia Floreková
Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra obchodného a finančného práva
Anotácia
Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií umožňuje dlžníkom zbaviť sa ich dlhov. Dlžník, ako jediná oprávnená osoba, podáva návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Nasledujúci príspevok približuje najmä podanie návrhu na určenie splátkového kalendára, ako administratívne náročnejšieho konania, s poukazom na prax pri využívaní tohto inštitútu.
Annotation
Act no. 7/2005 Coll. on bankruptcy and restructuring allows debtors to annul their debts. The debtor, being the only one authorized, files a proposal for bankruptcy or files for a payment calendar. This article analyzes mainly filing proposals for a payment calendar and how it’s a difficult administrative procedure, with examples of its uses in practice.
Kľúčové slová
Splátkový kalendár, konkurzné právo, dlžník
Key words
Payment calendar, bankruptcy law, debtor
Úvod
Oddlženie fyzickej osoby predstavuje inštitút zavedený do nášho právneho poriadku novelou účinnou od 01.03.2017. Inštitút, ktorý nájdeme upravený v IV. časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, umožňuje dlžníkom zbaviť sa ich dlhov, a to buď návrhom na vyhlásenie konkurzu, alebo návrhom na určenie splátkového kalendára, pričom je potrebné pripomenúť, že takýto návrh je oprávnený podať, v zmysle zákonom stanovených podmienok, len dlžník.
Prvý spomínaný spôsob zbavenia sa dlhov je na našom území využívaný častejšie. V tomto prípade hovoríme o konaní, ktoré zbaví dlžníka všetkých jeho dlhov, a to prevažne za deväťdesiat dní. V mene a na účet dlžníka, v takomto konaní, koná správca úpadcu, ktorý počas uvedených dní uskutočňuje šetrenia ohľadom majetku v zmysle ust. § 166i zákona č. 7/2005 Z.z.
Hovoríme o konaní, ktoré je doposiaľ na našom území využívané najčastejšie. Svedčia o tom mnohé štatistiky, dostupné nielen na internetových stránkach, ale aj návrhy, s ktorými sa stretávame dennodenne pri výkone práce.
Na rozdiel od návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrh na určenie splátkového kalendára je administratívne náročnejšie konanie, ktoré je len v minimálnej miere využívané u nás.
Toto administratívne náročnejšie konanie je využívané menej najmä preto, že v prípade, ak dlžník siahne po takejto zákonnej možnosti zbavenia sa svojich dlhov, musí počítať s tým, že po uspokojení nezabezpečených veriteľov (aspoň v rozsahu 30%) mu určitý majetok (či už hnuteľný alebo nehnuteľný) ostane.
Príspevok poukazuje nielen na podanie samotného návrhu na určenie splátkového kalendára s poukazom na všetky jeho zákonné náležitosti, ale upriamuje pozornosť aj na dôležitú činnosť správcu, aktivitu veriteľov a v neposlednom rade aj na činnosť súdu pri schvaľovaní splátkového kalendára.
Je potrebné povedať, že splátkový kalendár nemusí byť vždy schválený. Ak súd dospeje k záveru, že splátkový kalendár predložený správcom nie je možné schváliť, poučí dlžníka o možnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Aktuálna právna úprava návrhu na určenie splátkového kalendára
Druhá forma využívania tohto inštitútu bude venovaná návrhu na určenie splátkového kalendára, ktorý bol zavedený do nášho právneho poriadku novelou v roku 2017.
Upravený ho nájdeme v IV. časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZKR“), a to v ustanovení § 168 a nasledovne.
V praxi ide o administratívne náročnejšie konanie, ktoré je v minimálnej miere využívané dlžníkmi. Ak dlžník podá prostredníctvom elektronického podania návrh na určenie splátkového kalendára, musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti na to, aby súd takýto návrh vôbec mohol schváliť.[1] Dôležité je konštatovať, že návrh je využívaný najmä dlžníkmi, ktorí vlastnia hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, prípadne aj hnuteľný, aj nehnuteľný a časť majetku, po uspokojení nezabezpečených veriteľov, (aspoň do výšky 30 %), im ostane.[2]
Už ako sme uviedli vyššie, návrh na určenie splátkového kalendára je potrebné podať prostredníctvom elektronického podania, ktoré sa zasiela priamo do elektronickej schránky príslušného súdu.[3] Návod, ako podať príslušné podanie, je verejne dostupný na stránke Registra úpadcov aj s príslušným formulárom, ktorý dlžník musí vyplniť (tzv. formulár pre verejnosť). Veľmi dôležité je povedať, že ide o formulár, ktorý je možné vyplniť len prostredníctvom prihlásenia sa cez občiansky preukaz. Dlžník vyplní jednotlivé body návrhu, ktoré obsahujú zákonom stanovené náležitosti, následne je celé podanie potrebné podpísať občianskym preukazom a zaslať na príslušný súd.[4]
Už ako sme spomínali, toto konanie je administratívne náročnejšie a je len v minimálnej miere využívané v praxi. Svedčia o tom aj prebiehajúce konania na príslušných súdoch. V súčasnej dobe je aktívnych konaní len 124. Najviac konaní o určenie splátkového kalendára je momentálne vedených na Okresnom súde v Žiline (23), po ňom nasleduje Okresný súd Košice (19), Okresný súd Trnava (17), Okresný súd Nitra (16), Okresný súd Trenčín (15), Okresný súd v Banskej Bystrici (12) a napokon na Okresnom súde v Bratislave a v Prešove je vedených 11 konaní na určenie splátkového kalendára. Názorne sme si pripravili graf, ktorý predstavuje využívanie tohto inštitútu v praxi na jednotlivých, príslušných okresných súdoch v Slovenskej republike.
Graf znázorňuje využívanie návrhu na určenie splátkového kalendára za obdobie od 01.01.2019 – 07.03.2019. Môžeme konštatovať, že zatiaľ najväčší počet podaných návrhov na určenie splátkového kalendára je v Trnavskom kraji, tu ho využilo šesť dlžníkov a následne Banskobystrickom kraji, kde ho využili štyria. [5]
Na podanie návrhu na určenie splátkového kalendára je oprávnený len dlžník. Návrh musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, a to jednak životopis s opisom aktuálnej životnej situácie, zoznam spriaznených osôb, zoznam aktuálneho majetku a majetku, ktorý vlastnil dlžník za posledné tri roky, zoznam záväzkov, prehľad doterajších príjmov a výdavkov za predchádzajúcich 5 rokov a prehľad očakávaných príjmov a výdavkov v nasledujúcich piatich rokoch. V prípade, že boli podané daňové priznania, je potrebné ich osvedčiť, a to za rovnakú dobu, aká je uvedená vyššie.
Okrem toho je dlžník povinný uviesť číslo účtu, ktoré sa prevažne udáva v tvare IBAN, a tak ako je to aj pri návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný osvedčiť, že je proti nemu vedené exekučné, prípadne obdobné vykonávacie konanie a pripojiť vyhlásenie o platobnej neschopnosti, ktoré nesmie byť staršie ako tridsať dní.[6]
Poslednou podmienkou podania návrhu je, aby bol dlžník zastúpený buď Centrom právnej pomoci, určeným advokátom centra alebo advokátom, ktorého si dlžník zvolí.[7]
Po podaní návrhu na určenie splátkového kalendára príslušnému súdu, súd skúma či návrh obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a to v lehote pätnástich dní od jeho doručenia.[8]
Ak by súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ustanovené v zmysle § 168 ods. 1 ZKR, návrh odmietne alebo konanie zastaví.
Ak má súd za to, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, vydá uznesenie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi a zaviaže dlžníka, aby zložil preddavok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných nákladov, a to na účet ustanoveného správcu. Ak by nastala situácia, že by dlžník nesplnil povinnosť, ktorú mu súd uložil v predmetnom uznesení, zákon predpokladá, že správca vyzve dlžníka, aby v lehote do 7 dní od doručenia výzvy zložil preddavok. Ak ani po uplynutí stanovenej lehoty správcom dlžník nesplní svoju povinnosť, konanie sa končí zverejnením oznámenie správcom do Obchodného vestníka.[9]
Dôležitá je skutočnosť, že uznesenie, ktoré súd vydá má účinky odkladu všetky exekučných konaní, ktoré boli doposiaľ vedené voči dlžníkovi. [10] Okrem toho môže dôjsť k odkladu dražby obydlia dlžníka zabezpečeným veriteľom až o šesť mesiacov, a to za predpokladu, že o to dlžník požiada. Takúto skutočnosť je oprávnený využiť dlžník len jediný raz. [11]
Ak dlžník splní svoju povinnosť ustanovenú uznesením súdu alebo výzvou správcu a zaplatí predmetný preddavok vo výške 500,- EUR, správca má štyridsaťpäť dní na to, aby preskúmal pomery dlžníka (pomer záväzkov k hodnote majetku, dôvody platobnej neschopnosti, plnenie nedotknutých pohľadávok, úsilie dlžníka uspokojovať svojich veriteľov, sociálne, rodinné a zdravotné pomery dlžníka, dosiahnuté vzdelanie, vek) a na základe zistení zostavil návrh splátkového kalendára. [12]
Zákon o konkurze a reštrukturalizácií, v tejto časti zákona, upravuje niekoľko dôležitých pravidiel, ktoré správca musí dodržiavať pri zostavovaní splátkového kalendára. Sú to najmä:
„Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok“.[13]
Uspokojenie nezabezpečených veriteľov sa vyjadruje kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré je dlžník povinný zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. [14]
Uspokojenie nezabezpečených veriteľov musí predstavovať aspoň 30% z hodnoty ich pohľadávok, a zároveň sa musí dosiahnuť o 10% vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by bolo dosiahnuté v konkurze podľa IV. časti ZKR. [15]
Dôležité je, aby správca prihliadal na pomery dlžníka, a to vzhľadom k tomu, aby zostavený splátkový kalendár bol dlžník schopný splniť. Pokiaľ by pomery dlžníka neumožňovali prispôsobiť splátkový kalendár tak, aby ho bol dlžník schopný splácať, správca zverejní v Obchodnom vestníku oznámenie, ktorým sa konanie končí, a zároveň správca dlžníka poučí o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, teda oddlžiť sa druhou zákonnou možnosťou, prostredníctvom ktorej sa zbaví svojich dlhov.[16]
Po zostavení splátkového kalendára, správca zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku o jeho zostavení. Následne plynie lehota deväťdesiat dní od zverejnenia, v ktorej sa môže ktorýkoľvek dotknutý veriteľ obrátiť s námietkami na správcu vo veciach zostavenia splátkového kalendára. K podaným námietkam sa vyjadruje správca, ak je to potrebné aj dlžník. Po uplynutí stanovenej zákonnej lehoty ustanovený správca predkladá súdu zostavený splátkový kalendár, vyjadrenia správcu a vyjadrenia dlžníkov a podané námietky jednotlivých veriteľov. V tomto prípade, hlavne pri počítaní zákonnej lehoty, prostredníctvom ktorej správca predkladá súdu jednotlivé prílohy, musí prihliadať na to, že dňom kedy oznámi predmetné oznámenie do Obchodného vestníka, nie je deň, kedy začína plynúť lehota. Lehota prevažne, ako prax ukazuje, začína plynúť po uplynutí 3 – 4 pracovných dní od zaslania oznámenie do Obchodného vestníka.
Súd, ak nemá žiadne adekvátne dôvody na zastavenie predmetného konania, určí splátkový kalendár. Musí pritom prihliadať nielen na zostavený splátkový kalendár správcu, námietky veriteľov, vyjadrenia správcu, ale aj dlžníka.
Ak to súd považuje za potrebné, vypočuje správcu. Ak je to nevyhnutné pre priebeh ďalšieho konania, môže nariadiť pojednávanie, na ktorom majú právo vyjadriť sa aj veritelia podaných námietok. V prípade, že pojednávanie nariadené nie je, súd má tridsaťdňovú lehotu na to, aby rozhodol.
Napokon, ak súd dospeje k záveru, že dlžníkove pomery mu neumožňujú zostaviť návrh na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví a dlžníka poučí o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.[17]
Dôležitým ustanovením ZKR je ustanovenie § 168f, ktoré upravuje celkové plnenie nezabezpečeného veriteľa v zmysle splátkového kalendára. Zákon hovorí, že ak sa presiahne suma 6.000,- EUR, dlžníkovi vzniká povinnosť poskytovať jednotlivé splátky veriteľovi mesačne, a to najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiace.
V prípade, že by suma nepresiahla sumu 6.000,- EUR, avšak presiahne sumu 1.200,- EUR, dlžníkovi vzniká povinnosť platiť jednotlivé splátky ½ ročne, a to najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka.
Zákon ďalej hovorí, že ak by suma nepresiahla 1.200,- EUR, ale presiahla 100,- EUR, dlžníkovi vzniká povinnosť platiť jednotlivé splátky veriteľovi ročne, a to najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka.
A napokon, ak by suma 100,- EUR nebola presiahnutá, dlžníkovi vzniká povinnosť platiť splátku veriteľovi jedným plnením, a to najneskôr v posledný deň piateho roku splátkového kalendára.[18]
Okrem vyššie uvedených pravidiel, zákon umožňuje, aby sa dlžník prostredníctvom písomnej dohody s veriteľom dohodol aj na inej lehote jednotlivých splátok. V prípade, že sa nedohodnú, jednotlivé splátky začínajú plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.[19]
V záverečných ustanoveniach, zákonodarca predpokladá situáciu, kedy počas konania môže dôjsť k smrti dlžníka, ak by takáto situácia nastala, súd musí konanie zastaviť.
Napokon platí, ak je vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, splátkový kalendár sa stáva neúčinným.[20]
Záver
Príspevok upravuje jednu z aktuálnych diskutovaných tém v našej krajine.
Oddlženie, spôsob ako sa urýchlene zbaviť svojich dlhov, v čoraz väčšej miere využíva väčšina našich občanov. Tí nemajetní siahajú po návrhu na vyhlásenie konkurzu a tí majetnejší, resp. tí, ktorým určitý majetok ostane, majú možnosť siahnuť po zákonnej alternatíve, po návrhu na určenie splátkového kalendára.
Príspevok poukazoval na zákonnú možnosť podať práve spomínaný návrh na určenie splátkového kalendára, ktorý musí obsahovať zákonné náležitosti, aby návrh súd mohol vziať do úvahy. Po podaní návrhu sme prostredníctvom príspevku upriamili pozornosť aj na správcu dlžníka, ktorý je dlžníkovi pridelený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
Príspevok bol venovaný aj činnosti veriteľov a následne súdu, ktorý nielen vyhlasuje uznesenie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, ale napokon zostavený splátkový kalendár správcom schvaľuje alebo zamieta s poučením o možnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Recenzenti:
prof. JUDr. Pavol Kubíček, CSc.
JUDr. Radka Kolkusová, PhD. LL.M.
Použité informačné zdroje:
Dostupné na internete : https://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/ [cit. 2019-03-07]
Dôvodová správa
ĎURKOVÁ, K. Splátkový kalendár ako forma oddlženia. In Práca, mzdy a odmeňovanie [online]. 2017, roč. 3, č. 3 – 4, [cit. 2019-17-03]. Dostupné na internete : <http://www.epi.sk/odborny-clanok/splatkovy-kalendar-ako-forma-oddlzenia.htm>
FICEK, M. Osobný bankrot po novom. Dostupné na internete: <https://ficek.sk/osobny-bankrot-po-novom-82> [cit. 2019-03-10]
OSLACKÝ, M. Oddlženie ako možnosť začať odznova. In Epravo.sk. 2017. [cit. 2019- 05-03]. Dostupné na internete: <https://www.epravo.sk/top/clanky/oddlzenie-ako-moznost-zacat-odznova-3763.html>
ŠTEFKO, T. Splátkový kalendár ako forma oddlženia. Dostupné na internete: <http://www.hmg.sk/novinky/2018/1/22/spltkov-kalendr-ako-forma-oddlenia> [cit. 2019-03-07]
Zákon č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácií
[1] OSLACKÝ, M. Oddlženie ako možnosť začať odznova. In Epravo.sk. 2017. [cit. 2019- 05-03]. Dostupné na internete: <https://www.epravo.sk/top/clanky/oddlzenie-ako-moznost-zacat-odznova-3763.html>
[2] Dôvodová správa
[3] § 168 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[4] Dostupné na internete : https://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/ [cit. 2019-03-07]
[5] Dostupné na internete: https://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/ [cit. 2019-03-07]
[6] § 168 ods.2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[7] ŠTEFKO, T. Splátkový kalendár ako forma oddlženia. Dostupné na internete: <http://www.
hmg.sk/novinky/2018/1/22/spltkov-kalendr-ako-forma-oddlenia> [cit. 2019-03-07]
[8] Súd podľa ust. § 168a ods. 1 písm. a) až písm. f) skúma či návrh podala oprávnená osoba, či návrh spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, či je dlžník riadne zastúpený, či je dlžník platobne neschopný a či podanému návrhu na určenie splátkového kalendára nebráni v minulosti určený splátkový kalendár alebo vyhlásený konkurz.
[9] Pozri § 168a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[10] Pozri § 168b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[11] § 168b ods. 2 ZKR
[12] ĎURKOVÁ, K. Splátkový kalendár ako forma oddlženia. In Práca, mzdy a odmeňovanie [online]. 2017, roč. 3, č. 3 – 4, [cit. 2019-17-03]. Dostupné na internete : <http://www.epi.sk/odborny-clanok/splatkovy-kalendar-ako-forma-oddlzenia.htm>
[13] § 168c ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[14] § 168c ods. 4 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[15] ĎURKOVÁ, K. Splátkový kalendár ako forma oddlženia. In Práca, mzdy a odmeňovanie [online]. 2017, roč. 3, č. 3 – 4, [cit. 2019-17-03]. Dostupné na internete : <http://www.epi.sk/odborny-clanok/splatkovy-kalendar-ako-forma-oddlzenia.htm>
[16] Tamtiež
[17] Tamtiež
[18] § 168f ods. 1,2 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
[19] FICEK, M. Osobný bankrot po novom. Dostupné na internete: <https://ficek.sk/osobny-bankrot-po-novom-82 >[cit. 2019-03-10]
[20] Pozri § 168g a § 168h zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií