Zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín – prípad Rakúsko

Abstrakt

Rakúska politika zlučovania rodín pre štátnych príslušníkov tretích krajín umožňuje zlučovanie rodín oddelených migráciou a zohráva kľúčovú úlohu v jeho imigračnom rámci. Tento článok skúma význam, zložitosť a vyvíjajúci sa priestor zlučovania rodín v rámci rakúskeho imigračného systému, pričom objasňuje liberalizačné aj reštriktívne tendencie. Politické prostredie v Rakúsku v súčasnosti odzrkadľuje tendencie, ako sú zrýchlené pracovné povolenia, ale aj zvýšené požiadavky, ako je minimálny vek sobáša a jazykové znalosti. Článok pojednáva o rozvíjajúcom sa trende, o rozlišovaní medzi „žiaducou“ a „nežiaducou“ migráciou a načrtáva rozdiel medzi zlúčením rodiny podľa zákona o usídlení a pobyte (NAG) a zákona o azyle (AsylG). Autorka poukazuje na problematické aspekty rakúskej politiky zlučovania štátnych príslušníkov tretích krajín, predovšetkým na kvótne miesta a trojročnú čakaciu lehotu na zlúčenie rodiny po udelení doplnkovej ochrany, najmä pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu. Napriek rozhodnutiam Ústavného súdu pretrvávajú obavy zo zákonnosti a humanitárnych dôsledkov týchto opatrení, najmä vzhľadom na pretrvávajúci význam zlúčenia rodiny pri vysokej miere žiadostí o azyl. Text vyzýva k ďalšej revízii týchto problematických opatrení a ku skúmaniu možných reforiem.