Abstrakt
Príspevok sa zaoberá problematikou kontradiktórnosti súdneho procesu podľa ustanovení Civilného sporového procesu. Kontradiktórnosť súdneho procesu znamená, že proti sebe stoja dve sporové strany s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Je pritom pojmovo nemysliteľné, aby výsledok konania rovnako uspokojil obe sporové strany v kontradiktórnom postavení. Prístup súdov ku kontradiktórnosti sporového konania však vníma prax problematicky, keďže súdy aj v konaniach podľa Civilného sporového poriadku častokrát procesne aplikujú inštitúty typické pre mimosporové konanie, t. j. aktívne vedú výsluch strany či svedkov, iniciatívne zisťujú skutočnosti, ktoré v konaniach nie sú sporné a častokrát ich ani nikto netvrdí.