Abstrakt
Príspevok sa zaoberá predovšetkým problematikou povinnosti sporovej strany vymedzenej v § 150 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“), podľa ktorého sú strany v súdnom konaní povinné uvádzať pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Sankciu za porušenie tejto povinnosti zákon výslovne nevymedzuje. CSP je však založený na princípe procesnej zodpovednosti za výsledok sporu a taktiež na tom, že procesná strana musí byť v konaní aktívna – ak chce byť úspešná. Podľa rozhodovacej praxe a názorov, prezentovaných v odborných publikáciách, porušenie tejto povinnosti má mať za následok tzv. „stratu sporu“. To znamená, že neúspešná bude tá strana, ktorá súdu vedome uvádzala, či uviedla nepravdivé, polopravdivé tvrdenia, alebo zamlčala podstatné veci pre merito sporu, o ktorých vedela alebo vedieť mohla. Treba mať preto za to, že strana, ktorá porušila ustanovenie § 150 CSP, by mala byť v konaní neúspešná bez ohľadu na intenzitu a mieru tohto porušenia a rovnako tak aj bez ohľadu na hmotnoprávne predpoklady prejednávanej veci. Žiaľ, v praxi je to niekedy naopak. Tí, ktorí si svoje procesné povinnosti riadne plnia, sú znevýhodnení oproti tým, ktorí klamú.