Abstrakt
Dohody uzatvorené v rámci Svetovej obchodnej organizácie (dohody WTO) sú súčasťou právneho poriadku Európskej únie, ale vzhľadom na svoju povahu a ciele majú v ňom špecifické postavenie. Na rozdiel od iných medzinárodných dohôd uzavretých Úniou je ich priamy účinok podľa judikatúry Súdneho dvora vylúčený. Napriek tomuto vylúčeniu Súdny dvor zaviedol takzvané výnimky Fediol a Nakajima, ktoré umožňujú skúmať platnosť aktov inštitúcií Únie z hľadiska dohôd WTO, ak Únia chcela vykonať konkrétny záväzok prijatý v rámci WTO alebo ak akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia týchto dohôd. Na zabezpečenie účinnosti dohôd WTO navyše slúži nepriamy účinok týchto dohôd, ktorý znamená, že príslušná právna úprava Únie, ako aj vnútroštátna právna úprava sa musí, pokiaľ je to možné, vykladať v súlade s týmito dohodami. Hoci pôsobnosť nepriameho účinku je v tejto súvislosti obmedzená, tento nástroj má vzhľadom na vylúčenie priameho účinku dohôd WTO veľký význam pri ich uplatňovaní v právnom poriadku EÚ.