Abstrakt
Príspevok sa venuje skúmaniu právnych limitov a integračného potenciálu Európskej únie (EÚ) v oblasti vesmírnej bezpečnosti. Z analytického hľadiska sa sústreďuje na normatívny význam čl. 189 ZFEÚ, čl. 4 ods. 2 ZEÚ, čl. 42 ZEÚ a čl. 346 ZFEÚ, doplnený o reflexiu vybraných aktov sekundárneho práva a strategických dokumentov Únie. Osobitná pozornosť je venovaná napätiu medzi narastajúcou bezpečnostnou a obrannou dimenziou európskej vesmírnej politiky a pretrvávajúcimi limitmi právomocí Únie v otázkach národnej bezpečnosti a obrany. Príspevok vychádza z tézy, že integračný potenciál EÚ je v tejto oblasti značný, no presadzuje sa predovšetkým nepriamo, a to prostredníctvom mechanizmov vnútorného trhu, regulačných štandardov, spoločného financovania, posilňovania odolnosti kritickej infraštruktúry a budovania spoločných kapacít, avšak nie cestou plnej supranacionalizácie obranných kompetencií.