Abstrakt
Súčasný stav riešenia bytovej otázky v Slovenskej republike je výsledkom zložitého historického vývoja v prostredí rôznych hospodárskych a politických pomerov. Pred rokom 1989 sa celý systém financovania výstavby odvíjal od systému plánovaného riadenia národného hospodárstva. Na financovaní výstavby sa v rámci systému komplexnej bytovej výstavby podieľal v celom rozsahu štát, a teda aj starostlivosť o bývanie a zodpovednosť za bývanie bola v zásadnej miere záležitosťou štátu.
Privatizácia bytového fondu, ku ktorej došlo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia celkom prepísala koncepciu bytovej otázky – zo Slovenska sa stala krajina „vlastníkov“ a zodpovednosť za bývanie sa preniesla zo štátu na občana. Z dostupných štatistík vyplýva, že iba 10 % našej populácie si svoje obydlie prenajíma, z toho nájom bytov predstavuje necelých 6 %, v rámci ktorých tvorí nájom dojednaný v tzv. zvýhodnenom režime iba približne 3 %. Táto nelichotivá situácia vyvoláva požiadavku na riešenie už dlhodobo, no napriek proklamovaným stratégiám a prijatým koncepciám bol úspech dosahovaný skôr formálne než reálne. Prijatie zákona o štátnej podpore nájomného bývania z roku 2022 by mohol posunúť veci k lepšiemu, keďže však jeho realizácia závisí od politických priorít a tie sa budú v blízkej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou opäť meniť, jeho efektívnosť, meraná dosahovaním konkrétnych výsledkov, je otázna.