Abstrakt
Príspevok sa zaoberá aplikáciou procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý vychádza z princípu zodpovednosti strany za výsledok konania, smeruje k rýchlemu prejednaniu veci a rozhodnutiu. V minulosti bolo značným problémom súdnej praxe časté a mnohokrát aj nekonečné odročovanie pojednávaní z dôvodu, že sa na pojednávanie niekto nedostavil a to buď bez ospravedlnenia, alebo z dôvodu, ktorý nebolo možné považovať za ospravedlniteľný, prípadne bol zjavne „vymyslený“. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity v sporovom konaní.