Abstrakt
Príspevok sa zaoberá najmä otázkou, či by mali inštitúcie, ktoré aplikujú právo (najmä súdy), nejakým spôsobom zohľadňovať aj kultúrne pozadie osôb, ktorých sa dotknutá právna úprava týka. Autor svoju analýzu danej problematiky začína vyjasnením pojmov kultúry a kultúrneho konfliktu, ktorých pochopenie reprezentuje rámec toho, ako a prečo niektoré osoby konajú odlišne od toho, čo od nich konkrétna spoločnosť (resp. spoločenská väčšina) očakáva. Po predstavení výsledkov časti doterajšieho vedeckého výskumu sa štúdia zameriava na analýzu troch konkrétnych súdnych prípadov v rámci amerického právneho priestoru, v ktorých súdy prihliadli na argumentáciu sporových strán kultúrnymi rozdielmi. Štúdia ďalej rozoberá aj judikatúru nemeckých súdov k otázke kultúrnych rozdielov v súvislosti s tzv. vraždami zo cti. To poskytuje v závere autorovi možnosť analyzovať otázku, či je pri danej problematike správnym riešením prístup postavený na dominancii majoritnej kultúry.