Kohabitácia a majetkové vzťahy z perspektívy európskeho rodinného práva

Abstrakt

V posledných rokoch sme svedkami toho, čo mnohí označujú za krízu tradičnej rodiny, ktorá je založená na manželskom zväzku muža a ženy. Táto kríza je jasne viditeľná v pomerne vysokej rozvodovosti a nižšom počte manželstiev. Ak sa však na údaje pozrieme bližšie, naznačujú, že namiesto jednoduchého poklesu počtu manželstiev ide o oveľa komplexnejší obraz postupných spolužití, rozchodov, manželstiev a rozvodov. Niektorí sa domnievajú, že takéto štatistiky dokazujú úplný rozpad rodinných hodnôt, zatiaľ čo iní tvrdia, že rodiny sa jednoducho menia tak, ako sa vždy menili, a že rodinné hodnoty sú rovnako zdravé ako predtým – len sa prejavujú v iných formách. Spolužitie je jedným z kľúčových pojmov v tejto diskusii. Jednou z hlavných výziev pre súčasné medzinárodné rodinné právo sú kohabitácie a najmä kohabitácie s cudzým právnym elementom. Perspektíva prijatia medzinárodného dohovoru s univerzálnymi normami o nezosobášenom spolužití je v súčasnosti vzhľadom na názorové rozdiely medzi štátmi na inštitút kohabitácie veľmi nepravdepodobná. Článok poukazuje na nedostatky v tejto oblasti, ako aj na potenciálne príležitosti pre budúce právne predpisy. Výskum sa uskutočnil v rámci Siete stredoeurópskych profesorov, ktorú koordinuje Inštitút porovnávacieho práva Ferenca Mádla.